Róbert Štefunko - Nezištnost, Modlitba
Nezištnosť.
Nezištný je človek vtedy, keď myslí viac na iných ľudí
a keď sa v ňom pravá láska k blížnemu v srdci prebudí.
Vtedy žije pre iných a je pre iných ľudí otvorený,
dáva lásku ostatným a žije radostne vo stvorení.
Keď dokáže prežívať utrpenie blížnych, ako svoje vlastné,
keď iných ľudí učiní šťastnými, sám žije veľmi šťastne.
Menej prosí za seba, o to viac prosí za iných
a má pravú, úprimnú lásku pre svojich blížnych.
Aké je to krásne, keď iným ľuďom s láskou pomáha,
odovzdáva iným krásne to, čo sám prijíma od Boha.
Učiniť iného človeka šťastným, rozžiariť jeho tvár,
veď pravá láska k blížnym je predsa nádherný dar.
Podať pomocnú ruku, keď tú pomoc potrebuje iný človek,
pravá láska k blížnemu je krásny a najvzácnejší liek.
Ale najprv musí človek odvrhnúť to malé ľudské,
iba vtedy sa dokáže zachvievať v pravej láske.
Veď láska a pokora sú najkrajšou cestou nahor do raja,
ale predtým sa musí človek oslobodiť od malého ja.
Musí odstrániť sebectvo, ego a uvedomiť si pocit vlastnej malosti
a keď získa pravú pokoru, vtedy smie prijímať sväté Božské milosti.
Až potom je človek nezištný, keď sa úplne očistí,
on už musí, lebo vrcholí doba súdu, veľkej očisty.
Každý deň daruje blížnym modlitbu a pomáhajúce svetlé myšlienky,
už iba dáva pravú lásku a pre seba nekladie žiadne podmienky.
Snaží sa rozdávať radosť všade tam, kde vkročí
a je šťastný, keď iným ľuďom rozžiari oči.
A sám rozvíja skromnosť, pokoru a všetky krásne cnosti,
dávať pravú lásku, to je tá pravá cesta k nezištnosti.
Modlitba.
Modlitba má byť precítená, pokorná a jednoduchá,
má to byť radostná odovzdanosť ľudského ducha.
Pravá modlitba je len vtedy, keď je v nej cit pokory,
blažený je ten človek, ktorý sa v modlitbe otvorí.
A v modlitbe musí byť aj pravá čistota,
kto to pochopí, raduje sa zo života.
Najkrajšia modlitba je predsa iba modlitba vďaky,
kto Pánovi ďakuje a slúži Mu, prežíva zázraky.
Taký človek sa potom bude úprimne radovať
a Pánovi za nádherný dar života ďakovať.
Keď smie čistotu a pokoru v sebe nosiť,
bude len ďakovať a nemusí už prosiť.
Pán Ježiš nám v Otčenáši dal jadro svojho Posolstva,
veď Otčenáš je kľúč od raja, od nebeského kráľovstva.
Ale tým nechcel, aby sa niekto modlil Otčenáš celý,
aký nádherný dar sme to od Ježiša prijať smeli.
Otčenáš je vlastne sľub človeka, že tak aj bude žiť,
kto tak žije, toho smie lúč Svetla radostne oblažiť.
Človek sa vlastne má modliť s tým najvrúcnejším srdcom,
je to slávnostná chvíľa, keď smie hovoriť s nebeským Otcom.
Bude iba šepkať v zbožnosti svätosť Pánovho mena
a keď sa otvorí, smie prijať silu z večného prameňa.
Vždy, keď so Vznešeným Pánom v modlitbe hovorí,
má byť v ňom čistota a pravý cit duchovnej pokory.
Veď Pán je Vznešený, On je svätý a bezbytostný,
človek má mať pri modlitbe na sebe šat slávnostný.
Má to byť pokorný, úprimný a čistý cit,
veď máme vlastne v modlitbe život žiť.
Nie premodliť v prázdnych formulkách celý deň a celý rok,
mať v sebe dobré chcenie a usilovať o čistotu myšlienok.
Celý život svojou prácou Pánu Bohu verne slúžiť,
iba tak si smieme Božské požehnanie zaslúžiť.
Keď je to vrúcny cit, aj keď trvá len zlomok okamihu,
len s čistým citom sa smieme blížiť k Pánu Bohu.
Má to byť modlitbou prežiarený skutok, nádherný chválospev,
kto to pochopil z Posolstva Grálu, žiari mu v tvári úsmev.
Pravá modlitba je vtedy, keď radostne vytryskne z ducha
a človek sa má vtedy obliecť do slávnostného rúcha.
Nemusia byť pri tom slová, iba cit plný pokory,
vtedy sa v človeku jasný a svetlý plameň rozhorí.
Keď má modlitba čistotu a pokoru, iba vtedy je v nej sila,
keď sa človek skloní pred Bohom, to je slávnostná chvíľa.
Je to nádherná modlitba, keď je v nej čistota a pokora,
potom človek prijíma svätú silu a požehnanie zhora.
Keď sa človek prebudí do každého nového rána,
má vyslať vďaku a velebiť Vznešeného Pána.
Potom prijme silu do života a do každého dňa
a jeho duša je radostná a vnútorne slobodná.
S modlitbou začatý deň je naozaj veľmi krásny,
vtedy je človek plný sily a je radostný a šťastný.
Je naplnený silou Svetla a s Božou pomocou vždy zvíťazí
a keď človek vrúcne ďakuje Pánovi, má v očiach slzy.
Prajem nám všetkým, aby sme sa dokázali modliť, to je najväčšie šťastie,
koho život sa stane ďakovnou modlitbou, v ňom láska k Pánu Bohu rastie.
Modlitba vďaky vlastne znamená radovať sa zo všetkej krásy,
čistá radosť je najkrajšia vďaka, kto ďakuje, ten už menej prosí.