Róbert Štefunko - duchovní básně
Dobré chcenie.
Dobré chcenie a čistota myšlienok je pravou cestou k Bohu,
to dokáže každý, len musí prejaviť čistú snahu a námahu.
A tá duša, ktorá v pokore a v čistote v modlitbe prosila,
tá pochopí, že dobré chcenie je nesmierna mohutná sila.
Sila dobrého chcenia zosilnie ako mohutná lavína,
dobrým chcením odpadne od človeka každá vina.
Dobré chcenie je sila, ktorá každým dňom rastie
a kto radosť zasieva, ten zožne radosť a šťastie.
Dobré chcenie je ako ochrana svetlého obalu,
to každý musí pochopiť z Posolstva Grálu.
Takému človeku sa to stane pevným presvedčením
a sila dobrého chcenia rastie a mohutnie mlčaním.
Len to nesmie byť prianie, ale čisté pevné chcenie,
len čistota dobrého chcenia zmení každé utrpenie.
Zmení každé utrpenie na vznešenú, čistú radosť,
to pochopí ten, ktorý prežil utrpenia už dosť.
Ak človeka musí zasiahnuť utrpenie a bolesť,
je to milosť a pomoc, aj keď to vyzerá ako trest.
Kto zasieval zlo, tak zlo mu zákon Boží vráti
a nikto nemôže uniknúť pred úderom odplaty.
A musí si uvedomiť, že odpykáva aj za minulé životy,
ak ale má v sebe dobré chcenie, oslobodí sa od hmoty.
Blažený je ten, ktorý radostne kráča po svojej ceste,
veď má v sebe dobré chcenie, ktoré je úprimné a čisté.
Ak vytvára dobrým chcením len krásne, svetlé formy,
tak sa oslobodí aj od veľmi ťažkej a temnej karmy.
Len dobrým chcením sa oslobodí a prejde očistnou dobou
a dobré chcenie môže posilňovať vrúcnou, čistou modlitbou.
Vnútorná čistota.
Ten človek, ktorý dosiahne vnútornú čistotu,
ten kráča po ceste, ktorá vedie k novému životu.
K životu, ktorý ho postaví na pevný základ,
kto to dokáže, už ho potom nečaká pád.
Vnútorná čistota je pre človeka tá správna cesta,
kto to ale nedokáže, nepohne sa vôbec z miesta.
Celé tisícročia boli ľudskí duchovia hlboko v bahne
a bez vnútornej čistoty človek vôbec nič nedosiahne.
Človeku môže pomôcť len čistá, svetlá túžba,
blažený človek, ktorého život je ako verná služba.
Vnútorná čistota je pre každého človeka ten prvý krok
a veľmi dôležité je dobré chcenie a čistota myšlienok.
Musí byť vnútorne čistý a mať lásku v srdci
a len tak dostane zo Svetla veľa pomocí.
Až vtedy prijme lúč Svetla, ktorý ho oblaží
a dokáže to len ten, ktorý sa veľmi snaží.
Vnútorná čistota je pre každého človeka veľká úloha,
musíme to dokázať, lebo je to požiadavka od Boha.
Každý človek sa musí sám očistiť a úplne zvíťaziť,
len vnútornou čistotou dokáže útok temna odraziť.
Musíme byť vnútorne čistí, tak to požaduje Pán,
veď dobré chcenie je ochrana a veľmi mocná zbraň.
Bez vnútornej čistoty ani nedokážeme správne žiť
a čisté musia byť naše myšlienky a čistý náš cit.
Lebo celú Zem ešte obklopuje dusná, ťažká temnota
a ako jasný plameň musí v nás žiariť vnútorná čistota.
Vnútorná čistota musí byť pre každého svetlý cieľ,
je to požiadavka, ktorú na nás kladie Pán Imanuel.
Vernosť.
Blažený je ten človek, ktorý je verný Bohu,
ten určite splní vo stvorení svoju úlohu.
Ten, kto je verný, ten je vnútorne čistý,
toho vedie Svetlo a nezblúdi z cesty.
Ale musí byť čistý, aby mohol byť verný
a keď to dokáže, tak bude aj pokorný.
Ten človek, ktorý je oddaný Pánovi, ten je verný
a nemôžu ho zviesť z cesty duchovia temní.
Radovať sa smie ten, kto má v sebe vernosť,
lebo vernosť je nádherná a krásna zlatá cnosť.
Ten človek, ktorý je verný, ten obstojí v každom boji,
ale je nesprávne, keď vernosť na vlastných nohách stojí.
Vernosť nie je povahová vlastnosť, vernosť je časťou lásky
a je nepochopiteľné, keď učeníci boli Svetlu nepriateľskí.
Veď ten, kto je verný, ten miluje, lebo vernosť patrí k láske,
my čistotu napodobňujeme vo vernosti, čistotu vlastní Božské.
Niet vernosti bez lásky, ako niet lásky bez vernosti
a ten, kto je verný a má v sebe lásku, ten je čistý.
Ten človek, ktorý zložil v chráme sľub vernosti,
nech kráča s láskou do svetlej ríše večnosti.
A kto vlastní pravú vernosť, nemôže byť bez lásky,
len v Posolstve Grálu nájde odpovede na otázky.
A keď je verný Bohu, tak nájde cestu k šťastnému životu,
kto získal vernosť, tak má v sebe lásku a pravú čistotu.
Verný človek slúži Svetlu a už viac nezradí,
má v sebe túžbu zachvievať sa v Slove Pravdy.
Verný človek miluje Boha, s takým človekom sa Svetlo spojí,
verný človek je vnútorne čistý a pevne v službe Grálu stojí.
Pokánie.
Máme činiť pokánie, ako nám to povedal Pán Ježiš,
to znamená, máme konať dobro a vziať na seba kríž.
Ale vziať na seba kríž neznamená trpieť za iných ľudí,
vziať na seba kríž znamená žiť podľa Božskej Pravdy.
Človek musí napraviť zlé činy, musí činiť pokánie,
ale nič mu nepomôže, keď má v sebe iba prianie.
Len čistým chcením, živým skutkom z neho spadne kameň,
ale tiež mu nič nepomôže, keď sa bude modliť celý deň.
Nie žobrať, ani prosiť, pomôže len dobrý skutok a čin,
len dobrým chcením sa oslobodí od všetkých svojich vín.
Keď človek vykoná zlý čin, musí mu to byť ľúto,
vykonať dobrý skutok a potom z neho spadne puto.
Musí v hlbokej pokore poprosiť o odpustenie Pána Boha,
nech začne s pokáním a pomôže mu len úprimná námaha.
A dokáže to každá pokorná a usilujúca sa duša,
ale nemôže uvaliť bremeno hriechov na Ježiša.
Každý jeden človek musí vyprať svoje špinavé šaty,
veď zvratné pôsobenie každému človeku všetko vráti.
Oslobodí sa jedine poctivým a dobrým chcením,
keď sa jeho viera stane pevným presvedčením.
Lebo jedine v presvedčení je vykúpenie, oslobodenie a spása,
to Imanuel, Syn Človeka vo svojom Posolstve Grálu jasne hlása.
Len v takom prípade bude mať jeho pokánie úspech,
až potom odpyká všetko zlé a odpyká každý hriech.
A postupne v dobrom chcení odpadnú od neho slabosti a chyby
a nesmie pri pokání zabudnúť na silu detskej, vrúcnej modlitby.
Lebo pokánie posilnené dobrým chcením a modlitbou má veľkú moc,
kto to dokáže, tak po každej chybe môže začať znova a prijme pomoc.