Róbert Štefunko - básně o službě Bohu

Pravá služba

Aké je to nádherné smieť Pánovi verne slúžiť,
keď človek chce v čistej pokore pre Svetlo žiť.
Vtedy je život človeka krásny a nádherný,
keď je Pánu Bohu v pravej láske verný.

Túži byť vnútorne čistý a zachvievať sa vo vernosti
a vernosť mu potom otvorí cestu pre ostatné cnosti.
Chce kráčať nahor k Svetlu v čistej túžbe,
žiť iba pre Svetlo v pokornej, čistej službe.

Pri pravej službe je človek na poslednom mieste,
na prvom je Pán, až potom kráča po pravej ceste.
Človek pri pravej službe nemá dávať seba do popredia,
tí, ktorí uctievajú malé ja, o pravej službe nič nevedia.

Pri pravej službe človek nemyslí na seba, iba na Pána Boha,
vzdať sa seba samého a slúžiť Svetlu, je tá najkrajšia úloha.
Človek musí prekročiť svoj tieň a odvrhnúť to malé ľudské,
v úprimnej, čistej pokore slúžiť Svetlu v pravej láske.

U človeka musí nastať znovuzrodenie u jeho ducha
a obliecť sa do nádherného, slávnostného rúcha.
Človek sa musí úplne zmeniť od základu,
na prvé miesto postaviť Božskú Pravdu.

Takému človeku sa potom protivia všetky spory,
chce len slúžiť Svetlu a získať cnosť pokory.
Spory potrebuje len rozum a malé ja, to je predsa hnus,
je to vtedy iba sebectvo, pýcha a obyčajný egoizmus.

Ale pri pravej službe musí toto všetko človek odložiť,
ten, kto to dokáže, chce už len Svetlu verne slúžiť.
Potom už žije iba pre iných, ale hlavne pre Vznešeného Pána,
veď len služba Svetlu a život podľa Posolstva je spása a záchrana.


 

Služba Bohu

Služba Bohu, to je to najvyššie, čím môže človek slúžiť,
to znamená, zachvievať sa v zákonoch a v modlitbe žiť.
Uctievať Boha modlitbou a prácou, živým činom,
len tak môže slúžiť Pánovi a Božím Synom.

Nie mumlať modlitby a stále spínať rukami,
to sa stalo pre mnohých duševnými mukami.
Modlitba zo zvyku je predsa rúhanie sa Bohu
a týmto človek nesplní svoju krásnu úlohu.

Len život naplnený modlitbou je tá pravá vďaka,
tak, ako to napísal Pán Imanuel, Syn Človeka.
Čistá radosť je vďakou Pánovi a to je pravá cesta,
len tá vďaka musí byť naozaj pokorná a čistá.

Len v čistote sa človek smie k svojmu Pánovi blížiť
a tú modlitbu musí svojím citom aj naozaj prežiť.
Veď len život naplnený vďakou je tá pravá modlitba,
ktorá v čistote bude stúpať až nahor, do neba.

A to je tá nádherná, čistá a pravá služba Grálu,
ktorá každého čistého ducha dvíha k Svetlu.
Pre takého človeka je to obrovská milosť, že Svetlu slúži,
keď žije podľa Slova, tak si požehnanie Božie zaslúži.

Len musia byť v človeku pravé, čisté a vznešené city,
taký človek je blažený, lebo spojenie so Svetlom cíti.
Bude len radostne ďakovať na spoločnom uctievaní Stvoriteľa,
že vôbec smie slúžiť, že vôbec smie byť služobníkom Svetla.

Bude už celý život sa modliť činom a bude bdelý,
ale vie, že kráča k Svetlu, že ešte nie je v cieli.
Bude v sebe rozvíjať vernosť, pokoru a ostatné cnosti
a ďakuje, keď smie uctievať Pána v nedeľu na pobožnosti.